Okolo mňa je samá krása. Krása z nebies. Pozriem sa dopredu a vidím aké tajomstvá skrýva. Zatvorím oči a cítim aké pocity dokáže vyvolávať. Vie o nás všetko a ja o nej len tak máličko. Je to krása, ktorú len málokto z nás obdivuje. Krása, ktorá v každom z nás aspoň raz vyvolala sklamanie. Som schopná toto sklamanie prijať ? Áno som.
Všade, kde sa pozriem je krása niečím vyjadrená. Buď je to príroda, buď sú to maličkosti, ktoré nás rozosmejú, ba dokonca sú to aj ľudia. Som prekvapená, že aj ich - ľudí vnímam za krásu aj napriek tomu že ju majú skrytú, potlačenú niekde v hĺbke ich samých. Prečo je až tak hlboko ? Prečo nie je na povrchu ? Prečo nám krása nevychádza z úst, keď rozprávame ? Je to až tak ťažké ? Možno. Možno ani nie. Niesme zvyknutí ju mať v popredí. Je načase to zmeniť.
Samozrejme nemyslím krásu zovňajška, ako farby vlasov, či farby očí, ale krásu lásky, skromnosti a možno aj trochu empatickosti. Každý z nás to má v sebe, a tak málo k tomu chýba, aby sme to použili, vyjadrili a urobili šťastných iných ľudí. Tak blízko sme k tomu, aby sme aj u iných ľudí vyvolali pocit chcenia byť krásny aj vo vnútri.
Problém je vtom, že neviem ako to použiť, ako to vyjadriť. Návod na to nie je. Sme tu len my. Sme to na to aby sme na to prišli a použili.
Sme pripravení nájsť našu krásu ?
Sme pripravení ju odhaliť na povrch ?
Poviem si : ,,Áno som pripravená."
A NAOZAJ BUDEM PRIPRAVENÁ